Prečo sa oň zaujímať už pred podaním stavebného zámeru

Nový stavebný zákon (č. 25/2025 Z. z., účinný od 1. 4. 2025) nahradil doterajšie samostatné konania jediným konaním o stavebnom zámere. Do tohto konania sa však stále premietajú aj záujmy chránené inými zákonmi — vrátane ochrany prírody a krajiny. Stavebný úrad podľa § 21 ods. 1 stavebného zákona nemôže o veci rozhodnúť skôr, než sú vysporiadané záujmy chránené osobitnými predpismi, ktoré sa vyjadrujú formou záväzného stanoviska dotknutého orgánu. Ak je takýmto dotknutým orgánom aj orgán ochrany prírody a krajiny, jeho stanovisko musí stavebný úrad rešpektovať — je ním viazaný.

Ide teda o krok, ktorý sa dá naplánovať vopred a väčšinou nezdrží stavbu, pokiaľ sa nezanedbá — problém nastane až vtedy, keď sa zistí až pri podaní stavebného zámeru, že chýba.

Kedy je orgán ochrany prírody dotknutým orgánom

Orgán ochrany prírody a krajiny je dotknutým orgánom prakticky vo všetkých konaniach podľa stavebného zákona, napríklad pri:

  • prerokovaní stavebného zámeru a samotnom konaní o stavebnom zámere,
  • nariaďovaní stavebných prác alebo odstránení stavby,
  • kolaudácii, zmene v užívaní, dočasnom alebo predčasnom užívaní stavby,
  • dodatočnom povolení stavby,
  • schválení územnoplánovacej dokumentácie alebo jej zmien.

Vydáva k nim záväzné stanovisko podľa § 9 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny.

Kedy sa naopak nevyžaduje

Podľa § 9 ods. 3 zákona o ochrane prírody a krajiny sa záväzné stanovisko nevyžaduje, ak ide o stavebnú činnosť v zastavanom území obce v území s prvým alebo druhým stupňom ochrany prírody — teda vo väčšine bežných stavebných pozemkov v obciach. Výnimka z tejto výnimky je ale dôležitá: aj v takom území sa záväzné stanovisko vyžaduje vždy, keď je dotknutá stavba miestom rozmnožovania alebo odpočinku chránených živočíchov — napríklad ak sa na nej vyskytujú netopiere v podkroví, sovy, hniezdo bociana na komíne či hniezda dažďovníkov, lastovičiek alebo belorítok na fasáde (podrobnejšie sme sa tejto téme venovali v samostatnom článku o vtákoch a netopieroch pri zatepľovaní).

V územiach s tretím až piatym stupňom ochrany prírody sa záväzné stanovisko vyžaduje vždy, bez ohľadu na to, či ide o zastavané územie obce.

Kto stanovisko vydáva

  • Okresný úrad, odbor starostlivosti o životné prostredie — v územiach s prvým a druhým stupňom ochrany prírody.
  • Okresný úrad v sídle kraja, odbor starostlivosti o životné prostredie — v územiach s tretím, štvrtým a piatym stupňom ochrany prírody, a tiež pri schvaľovaní územnoplánovacej dokumentácie zóny.

Lehoty a proces podľa nového stavebného zákona

  • Ak žiadosť o záväzné stanovisko alebo obsah stavebného zámeru neobsahuje dostatočné podklady, dotknutý orgán vyzve žiadateľa na doplnenie — počas tejto doby lehota na vydanie stanoviska neplynie (§ 21 ods. 8 stavebného zákona).
  • Lehota na vydanie záväzného stanoviska je 30 dní od doručenia žiadosti, pri zložitejších stavbách 60 dní (§ 21 ods. 9 stavebného zákona) — o predĺženej lehote musí byť žiadateľ vopred informovaný.
  • Dotknutý orgán je viazaný obsahom svojho vlastného stanoviska — môže sa od neho odchýliť len pri zmene právneho predpisu alebo pri podstatnej zmene skutkových okolností, na základe ktorých bolo vydané (§ 21 ods. 7 stavebného zákona).

Čo ak so stanoviskom nesúhlasíte

Stavebník môže proti obsahu záväzného stanoviska podať námietky do 15 dní od jeho doručenia, a to na vecne príslušnom nadriadenom orgáne (§ 21 ods. 13 stavebného zákona):

  • ak stanovisko vydal okresný úrad → námietky sa podávajú na okresnom úrade v sídle kraja, odbore opravných prostriedkov, referáte životného prostredia;
  • ak stanovisko vydal orgán ochrany prírody v sídle kraja → námietky sa podávajú priamo na Ministerstve životného prostredia SR, sekcii ochrany prírody a biodiverzity.

Iný účastník konania (nie stavebník) môže proti obsahu záväzného stanoviska namietať až formou odvolania proti rozhodnutiu o stavebnom zámere, nie priamo počas jeho vydávania.

Praktické odporúčanie

Overte si už pri príprave projektu, či sa pozemok nachádza v území s vyšším stupňom ochrany prírody (2. – 5. stupeň) alebo v blízkosti chráneného územia, a či sa na existujúcej stavbe (pri rekonštrukcii) nevyskytujú chránené druhy. Ak áno, počítajte so záväzným stanoviskom ako s bežnou súčasťou dokladov k stavebnému zámeru — jeho vybavenie v predstihu je podstatne rýchlejšie a lacnejšie než riešenie chýbajúceho podkladu až v priebehu samotného stavebného konania.